12.08.2022

Generálny manažér parahokejistov: Prišiel za mnou chlap, že by raz chcel reprezentovať Slovensko

Miroslav Dráb je funkcionár, ktorý sa pohybuje okolo hokeji. Od roku 2004 riadi klub v Dolnom Kubíne, Od roku 2010 sa stal trénerom prvého parahokejového klubu na Slovensku. Dnes je jeho generálnym manažérom a asistentom trénera. Viac nám o celej histórii vzniku unikátneho športového klubu porozprával v podcaste Sami sebou.

V čom je parahokej iný ako hokej?
M: Je to nebezpečnejšie, hlavne v osobných súbojoch pri mantineloch, pretože na sedia na sánkach a majú hokejky s hrotmi a niekedy skončia zakrvavení po zápasoch. Samozrejme nechcene.

Povedali ste, že parahokej je jeden z najnáročnejších para športov. Prečo?
M: Je to jediný kolektívny šport spomedzi typických športov. Problémom číslo jedna je, že je zložité dať dokopy všetkých chalanov na jedno miesto. Ak chceme výsledky potrebujeme systém, pravidelné tréningy a podobne. Je to časovo a finančne náročné. Minulé leto sme zrekonštruovali zimný štadión, máme prvý štadión, ktorý je plne bezbariérový, vrátane priesvitných mantinelov a podobne. Druhá vec je, že hokej je náročný šport, chalani si to potrebujú odmakať. Z logistického hľadiska sme potrebovali vymyslieť nejaký model, ktorý bude funkčný pre reprezentantov.

Aký?
M: Chceli sme vytvoriť v Dolnom Kubíne zázemie, že tu naši hráči budú mať všetko po ruke – prácu, bývanie i možnosť športovo napredovať. Názov ešte nemáme, ale teraz sme to po poslednej paralympiáde spustili. Piateho predstavíme nový realizačný tím a už sa veľmi tešíme.

Myslíte si, že aj vďaka Vašej práci sú podmienky pre vznik nových klubov na Slovensku lepšie?
M: Skôr je to tak, že ak by boli piati chalani v Bratislavy, tak tam viem prísť a viem im vybaviť podmienky na tréning. Tie cesty sú vybudované, ľudia viac vnímajú parahokej. Len nie je to iba moja práca, je to práca trénerov, kustóda mužstva, fyzioterapeutov a ďalších členov vrátane súkromníkov, ktorí finančne pomáhajú či fanúšikov. To je spoločná sedemročná práca. Ak by som to však mal porovnať tak vyrazil vlak z Bratislavy do Košíc a dnes sa nachádza v Piešťanoch (smiech).

Čo by sa na Slovensku dalo zlepšiť v oblasti pomoci para-športu?
M: Keď je problém, hľadám riešenie. Snažím sa vysvetliť, prečo je dôležitá pomoc zdravotne znevýhodneným. Niekedy chýba taká ľudskosť – že poďme sa porozprávať a pomôžme ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Oni nám to vrátia späť. Život je krátky na to, aby sme sa rozčuľovali nad nezmyselnosťami.

Čo vám dala práca so zdravotne znevýhodnenými?
M: Práca mi veľa dala aj mi stále dáva. A potom pokoru. Kedysi som bol ako tréner viac impulzívnejší ...

Vypočujte si viac v podcaste Sami sebou.